Speculum

Wednesday 10 July 2013

Loki Laufeyson 2. Mýtus vs. popkultúra: Trickster



2. Loki ako Trickster

V súvislosti s Lokim som už viackrát spomínala pojem trickster. Čo teda je? Ako vyplýva z jeho samotnej podstaty, jednotná definícia neexistuje, hoci postavu trickstera nájdete v takmer všetkých kultúrach a náboženstvách (alebo aspoň postavy, ktoré majú viacero takýchto charakteristík). Niektorí vedci tvrdia, že trickster je archetypálna figúra a prvotné štádium postavy, z ktorej sa neskôr vyvinie kultúrny hrdina. 
Loki a jeho deti (Audrey Koch)
(prvú časť- Mytológiu- nájdete tuto)
 V každom prípade existuje niekoľko znakov, podľa ktorých môžete trickstera definovať- môže, ale nemusí mať všetky:

1. Trickster je dvojzmyselný, anomálny (ambiguita). Znamená to napríklad, že je plodný, ale zároveň ohrozený impotenciou. Je to outsider, je iný, mimo zákona, mimo morálky, mimo normality, je nehanebný, nezostáva na jednom mieste ale je v neustálom prechode cez všetky liminálne a marginálne kraje

2.  Je klamár a podvodník, ale sám môže byť oklamaný

3.  Je podobomenič. Často sa maskuje, prezlieka, ale vie sa aj premeniť, je majster metamorfózy

4. Vytvára  a prevracia situácie: zlé sa môže stať dobrým, dobré sa stane horším, horšie sa stane lepším.  Je zneucťovateľom  a prevracačom viery, vynesie najavo to, ako veľmi si spoločnosť cení vieru, resp. povery, a to podľa pravidla: čím je viera posvätnejšia, tým skôr nájdeme tirckstera, ako ju zneucťuje 

5. Je poslom a napodobňovateľom bohov. Má často neistý alebo nečistý pôvod, je psychopompos (prevádza duše na druhý svet), je asociovaný s kostrami, smrťou, je poslom smrti. Cez trickstera môže ľudstvo získať posvätné sily pôvodne rezervované bohom, pretože láme tabu, znesvätí sväté. Trickster je kultúrny transformant, uskutočňuje akt kreácie so smrťou ako jej nevyhnutným dôsledkom

6. Je fušerák všetkého posvätného. Vie nájsť oplzlosť v posvätnom   a svätosť v oplzlom a nový život v oboch. Činnosti asociované s tricksterom sú často gastronomické (prežieranie), flatulentné (prdenie), fekálne (vyprázdňovanie),  sexuálne a falické (penis).

Trickster sa zdá byť poháňaný vnútorne na to, aby porušil všetky tabu, hlavne gastronomické, sexuálne a scatologické. Často nosí pri sebe falický symbol- napr. palicu (alebo aj svoj odnímateľný penis). Trickster prekračuje aj jedno z najväčších tabu kultúr všeobecne - krvné tabu, resp. spojené s menštruačnou krvou, krvou pri pôrode, z placenty, potratu atď. Ženská krv bola (a do istej miery aj je) vnímaná vždy ako nebezpečenstvo- trickster sa však nebojí sa tieto veci použiť ani na magické činnosti. Má mesianictické (spasiteľské) prvky, často vezme na seba viny ľudstva a oslobodí ho tak prostredníctvom sily dobre známeho vykúpenia: pretože je to trickster, ktorý je potrestaný a nie človek. Čiže výsledkom porušenia tabu je nevyhnutný fyzický trest a následná deformácia, ktorá sa však prihodí nie ľuďom, ale tricksterovi. Je dôležitý, pretože umožňuje ľuďom prežiť, resp. vydržať to, čo ani sami bohovia nedokážu, a zároveň ukazuje absurditu ľudskej existencie:. ako je reč používaná na to, aby vytvorila skutočne nekompletný druh reality.  Trickster má multikulturálne pozadie, zmiešaný pôvod, prejavuje sa u neho vždy feminínna a maskulínna stránka a v konečnom dôsledku reprezentuje absolútnu slobodu- ale je viac ako len rebel.  Na druhej strane, trickster žije v prítomnosti, sústredí sa na uspokojenie vlastných potrieb a nemyslí na dôsledky svojho konania.  Čo sa týka našej- západnej kultúry- je zaujímavé, že sme naučení odmietnuť takmer automaticky návrh, že postava, ktorá je podľa definície našej spoločnosti morálne zlá, môže priniesť dobro/spôsobiť dobro- ale ako sme videli, je to možné práve vďaka dvojznačnosti trickstera. Ďalšou zaujímavosťou je, že trickster je takmer vždy primárne mužská postava- ojedinele (u pôvodných Američanov) nájdeme ženského trickstera, ale je to zriedkavý fenomén.

Ako som už spomínala, trickstera (alebo postavu s jeho charakteristikami) nájdeme vo všetkých mytológiách:
Pripútaný Prométeus
V Grécku je to najmä Hermes, Prométeus a Odysseus. V tomto prípade sa však nedá hovoriť o primárnych tricksteroch- Hermes je boh a hoci na začiatku svojej kariéry preukazuje viaceré charakteristiky trickstera, neskôr funguje skôr ako posol a psychopompos (ostáva však rozporuplnosť: Hermes je bohom zlodejov a zároveň aj obchodu a pocestných atď). Prométeus je titan, ktorý priniesol ľuďom oheň (porušenie tabu), okabátil bohov v prospech ľudí, čo sa týka obety (bohovia dostanú z obetovaného zvieraťa tuk, kosti, šľachy a kožu a ľudia mäso) a dá sa skôr definovať ako kultúrny hrdina/transformant. Odyseus taktiež preukazuje viaceré tricksterovské charakteristiky, aj keď je to obyčajný smrteľník (odporúčam si prečítať jeho dobrodružstvá pri dlhom návrate domov z Tróje).
V Ázii nájdeme tricksterov v Japonsku: Susa-no-o, brat bohyne slnka Amaterasu má na rováši mnohé, čo mu prinesie vyhnanstvo a trest a napokon skončí v podsvetí ako vládca mŕtvych. Medzi youkai (viď článok na mojom blogu) nájdeme mnoho postáv, na ktoré sedí viacero charakteristík- sú to liminálne postavy, často kabátia ľudí ale môžu byť aj sami oklamaní. V Číne máme opičieho boha, Sun Wukonga (ktorého asi najviac preslávila verzia z anime Dragon Bal, Songokul), v Indii Hanumana (známeho nám možno z animovaného príbehu Rámayana) a v Polynézii je to Maui, boh-stvoriteľ (alebo obyčajný človek, hrdina- podľa oblasti).
Afrika je kolískou mnohých triskterovských postáv, z ktorých najznámejší sú Eshu-Elegba/Legba a pavúčí  boh Anansi (zaujímavé spracovanie u Gaimana, Anansiho chlapci). V Európe postava trickstera nie je taká dominantná, ale príklady by sa našli (zajac, líška v rozprávkach, Vlk z Červenej Čiapočky).
Z Afriky sa mnoho postáv dostalo s rozšírením otroctva do Ameriky, kde vznikla zaujímavá kultúra s mnohými trickstermi (chronicky známy kojot a havran ako trickster, alebo domorodý Wadjunkaga u kmeňa Winnnebago a mnoho ďalších), ktorá tvorí aj základ bádania o tricksteroch.
Trikom sa nevyhlo ani (ľudové) kresťanstvo: Sv. Peter má prvky trickstera, aj keď samozrejme prefiltrované kresťanstvom (nenájdete tam žiadne scatologické, fetišistické či sexuálne prvky. Á propos, kto si spomína na skvelý film Dáždnik sv. Petra?) a v stredoveku sa objavuje chronicky známa postava dvorného šaša a blázna (blázon mohol napr. povedať nahlas to, čo by iného stálo život, alebo by mu bol vymeraný krutý trest).
 Napokon obraz trickstera je taký silný (a aj príťažlivý), že niektoré jeho prvky pretrvali až do modernej pop-kultúry: kto si nepamätá Bugs Bunnyho, Toma a Jerryho? Niektoré charakteristiky majú aj postavy ako Peter Pan (liminálna postava, ani dieťa ani dospelý, odmieta zabehaný poriadok sveta), Chrobák Truhlík, Joker z Batmana, Beetlejuice, Q zo Star Treku TNG (ten má celkom veľa znakov) a to je len malý zlomok.



Vráťme sa však späť k hlavnej téme nášho článku, k Lokimu. Pri bádaní o tricksteroch a študovaní relevantnej literatúry som si všimla, že Loki sa do pomerne veľkej miery obchádza, vynecháva, resp. sa len marginálne spomína ako trickster.  Neviem prísť na koreň tejto záhade, pretože- podľa mňa- Loki spĺňa mnoho kritérií, ktoré som vyššie vymenovala (možno je to len môj pocit, ale všeobecne sa severskej mytológii nevenuje veľká pozornosť- samozrejme vynímajúc kruh odborníkov a filológov- hoci kultúrne nás ovplyvnili minimálne tak ako grécka a latinská kultúra, hlavne čo sa týka našich príbehov, povestí a ság).

Takže, ktoré prvky trickstera sedia na Lokiho?

Loki lichotí trpaslíkom (Audrey Koch)
1. Dvojzyselnosť, anomálnosť - Loki je outsider (ostatní bohovia ho nemajú veľmi radi), polo-obor, prišelec (jeho matka je možno bohyňa, otec je obor. Prichádza do Ásgardu z Jötunheimu). Je plodný (má mnoho detí), ale viackrát ohrozí svoju plodnosť- napr. v epizóde so Skadi s kozou. Voľne sa pohybuje po 9tich svetoch.

2. Klamár a podvodník- to snáď nemusím rozoberať. Môže byť aj sám oklamaný- napríklad keď sa mu vypomstí jeho stávka o vlastnú hlavu s trpaslíkmi, ktorá skončí zošitím jeho pier.

3. Shape-shifter - ako sme videli, Loki sa dokáže premeniť na viacero zvierat- kôň, pstruh, orol; ale vie zmeniť aj pohlavie (premení sa na kobylu, ktorá zvedie žrebca Svadilfáriho; keď sprevádza Thora k Thrymovi tak sa možno nielen prezlečie za slúžku, ale sa premení na skutočnú ženu; po smrti Baldra sa premení na starenu Thökk, ktorá odmietne plakať za krásnym bohom). 

4. Prevracia veci a vytvára situácie (dvojitá stávka s trpaslíkmi- vlastne úplne zbytočná, ale keby jej nebolo, Thor nemá Mjölnir!!). Je často Lokiho vinou, že sa veci dajú do pohybu, či už zlé alebo dobré (Ragnarök- Baldrova smrť; Völsunga saga- nám lepšie známa pod menom sága rodu Nibelungov).

5. Posol a napodobňovateľ -  Loki prišiel do Asgardu dobrovoľne, aj keď nebol Ás. Má nečistý pôvod- jeho otec obor a matka pravdepodobne bohyňa. Aesir Lokiho viackrát pošlú na výzvedy. Loki je často mediátorom medzi Aesir a obrami, ktorí sú obrazom neskrotenej prírody. Je asociovaný so smrťou- jeho dcéra Hel, sama napoly mŕtva, vládne mŕtvym v Niflheime.

6.  Fušerák- do všetkého sa montuje, všetko chce vyskúšať. Poruší najväčšie krvné tabu- sám porodí deti a dojčí ich. Používa mágiu asociovanú pôvodne so ženami.  Porušuje gastronomické a sexuálne tabu- prežiera sa u Útgardlokiho, spí s kadekým (a kadečím). Našťastie  sa vyhýba flatulencii a scatológii ;)

Feminínna stránka trickstera- Lokiho

Jeden z aspektov, ktorý vedcov aj laikov fascinuje na Lokim je jeho otvorene prejavovaná ženská stránka. Už samotné jeho priezvisko poukazuje na tento fakt. Severské priezviská sa zvyčajne odvodzovali od otca (podobne ako napr. ruské). Čiže Thor Odinson, Gudrun Gjúkadottir (Gjúka bolo meno otca, son/dottir- syn, dcéra). Laufey však bola Lokiho matka - čo z tohto vyplýva? Lokiho priezvisko môžeme považovať za vyjadrenie aspektu jeho charakteru, ale existuje aj historicky doložené vysvetlenie: ak žena ovdovela a sama vychovávala deti, tieto mohli niesť jej priezvisko namiesto mŕtveho otca. Lokiho otec Farbáuti sa spomína len letmo. Je preto pravdepodobnejšie, že Laufey okupovala v živote syna  významné miesto a tak si odvodil priezvisko od nej (podporuje to aj teóriu, že Laufey bola pôvodom bohyňa, a teda v severskej mytológii vyššie postavená ako jeho otec- obor).
Loki sa chystá zjesť srdce obryne (John Bauer)
Okrem svojho priezviska sa afinita k ženskosti prejavovala u Lokiho aj ďalšími  jeho počinmi. Očividne sa rád prezliekal za ženy a neštítil sa ani vykonávať ženskú robotu (Lokasenna, Odin ho obviní z vykonávania ženskej roboty- že dojil kravy). Dokonca sa premení na ženu/kobylu a v tej podobe porodí Sleipnira. Po zjedení srdca obryne Loki otehotnie (tento motív- tehotenstvo po zjedení niečoho zakázaného sa objavuje aj v mnohých ďalších príbehoch aj rozprávkach Európy, motív T 511, T511.6.1) a porodí plemeno dravých vlkov. Nevieme, či sa pri tom premenil na ženu, alebo ostal v mužskom tele (ak áno, tak je to asi prvý doklad tehotenstva u mužov, známeho pod anglickým názvomman pregnancy- manpreg). Táto epizóda nás zároveň privádza k ďalšiemu univerzálnemu tabu, ktoré Loki porušil: kanibalizmus. Nezabudnime, že Loki bol pôvodom obor- keď teda zjedol srdce obryne, dopustil sa kanibalizmu. 



Loki toho má na rováši viac, ako naznačí Odin v Lokasenne. Vieme, že Loki nemal sexuálne zábrany a hoci to nie je nikde vyslovene povedané, môžeme predpokladať, že mal intímne vzťahy tak so ženami ako aj mužmi. Tu je treba malého vysvetlenia- homosexualita u Vikingov nebola ako taká odsudzovaná- čo však odsudzované bolo, bola submisivita. Čiže bottom. Spodok. Ten, ktorý hral „ženu“. Submisivita bola odjakživa spájaná so ženami a teda muž, ktorý zaujal túto „menejcennú“ úlohu, dopustil sa ergi: urážky mužnosti. Toto obvinenie bola také vážne, že ak ste niekoho obvinili z ergi, mohli ste byť právne potrestaný. Ergi nezahŕňalo len pasívnu úlohu pri homosexuálnych vzťahoch, ale aj veci ktoré súviseli s rozmnožovaním: rodenie detí, ich  dojčenie, vykonávanie ženskej roboty, vykonávanie mágie a hlavne mágie, ktorá súvisela s ženskou menštruačnou krvou (všeobecne menštruačná krv a krv pri pôrode je jedno z najväčších tabu vo všetkých kultúrach sveta; takejto krvi sa pripisujú silné magické vlastnosti). Ako vieme, Loki tieto veci očividne porušil. Možno z tohto, a nie  jeho pôvodu vyplývalo nepriateľstvo, ktoré mu prejavovali ostatní bohovia od samého začiatku (na druhej strane, v mýtoch sú pôvodcom zla väčšinou obri, a zlo je často spájané so ženami- u Lokiho sa teda príčina zdvojnásobila, pretože bol pôvodom obor a mal príliš často do činenia so ženskými vecami). Nehovoriac o tom, že Loki sa dobrovoľne vystavil riziku kastrácie, keď sa naťahoval s kozou. Táto epizóda sa často v prerozprávaniach vynecháva, resp. sa nespomínajú detaily. Čiastočne sa dá pochopiť prečo- určite musela vyvolávať (a vyvoláva) rozpaky u vážených učencov, ktorí boli samozrejme zväčša muži, a pravdepodobne nevedeli, ako ju vysvetliť bez toho, aby ohrozili svoju vlastnú mužskú hrdosť. Táto príhoda však úplne dokonale zapadá do charakterového profilu trickstera - nič mu nie je posvätné, ani vlastné intímne partie, symbol mužnosti a mužskej hrdosti. Loki, zvyčajne pôvodca trikov a vtipov, sa teraz sám ocitne na kratšom konci a stane sa objektom posmechu. Symbolické je aj to, ako sa Loki hodí na Skadine kolená po tom, čo sa vyslobodí z bolestivého spojenia: je to submisívna poloha, ktorú zvyčajne zaujímali deti v lone svojich matiek - a tak znova raz Loki rúca posvätné hradby chlapskosti.
Je však zaujímavé, že Lokiho primárna podoba je mužská, hoci ako vieme, dokázal meniť svoje pohlavie, a teda teoreticky sa mohol rozhodnúť žiť aj ako žena- aj u Vikingov však platilo, že je ešte stále lepšie byť mužom, hoci s naštrbenou povesťou, ako byť ženou.

Odin vs. Loki

 
Loki a Odin (Audrey Koch)
Ako som už spomínala, existuje teória, že Loki je druhotne pridaná postava do mýtov a že pôvodne bol len jedným aspektom Odina, jeho „tieňom“. Toto tvrdenie má čiastočné opodstatnenie. Odin samotný má totiž mnoho prvkov trickstera- tak ako Loki, aj Odin bol podobomenič. Takisto sa často prezliekal a neváhal si obliecť ani ženské šaty. Odin ovládal mágiu seid, magický veštecký rituál, ktorý však zvyčajne vykonávali ženy (alebo cudzinci). Loki bol zároveň pokrvným bratom Odina- ďalšie spojenie. Odin však nikdy neprekročil určité hranice, ktoré mu jeho dôstojnosť ako najvyššieho vládcu severského panteónu nedovoľovala (napr. rodenie detí). Túto úlohu - absolútne porušenie tabu prekročenie hraníc, odkiaľ niet návratu - za neho prebral trickster: Loki. Preto sa niekedy považuje (viď Radin, trickster ako archetyp, pud) za alterego Odina v jeho primárnej, živočíšnej podobe.
Odin za to, aby získal múdrosť a schopnosť čítať runy, obetoval jedno svoje oko a na deväť dní sa zavesil za vlastnú kožu na Yggdraril, pričom si prepichol bok kopijou (výrazné mesianistické črty, sebaobetovanie za väčšie dobro ľudstva). Loki sa taktiež obetoval- svoju mužnosť- keď odlákal Svadilfáriho od hradieb Ásgardu, a keď sa vystavil na posmech, aby odvrátil hnev Skadi od ostatných bohov. Loki však nemá také výrazné prvky kultúrneho hrdinu, ako Prométeus (ktorý bol tiež kruto potrestaný po tom, čo porušil zákaz a priniesol ľuďom oheň, a ďalšie): Lokiho primárne hnali aj vlastné záujmy a väčšie dobro sa mu pritrafilo často len pomimo, ako vedľajší efekt.

Je Loki naozaj taký zlý?

Vo väčšine prerozprávaní sa Loki spomína ako „ten zlý“. Čo však na prvý pohľad vyzerá jednoznačne, pri bližšom preskúmaní už  nie tak naozaj. V prvom rade nesmieme zabúdať, že všetky mýty boli spísané pomerne neskoro v dobe, keď sa už severské krajiny oficiálne rátali medzi kresťanské kráľovstvá.  To isté sa týkalo Islandu a samotného Snorriho, ktorý bol presvedčeným kresťanom. Čiže hoci sa mýty zaoberajú pohanskou tématikou, nevyhnú sa kresťanskému nazeraniu na morálku, čo sa veľmi dobre prejavuje práve v postave Lokiho (ale nielen u neho).  Preto existuje tendencia interpretovať Lokiho (všetky) skutky ako poháňané zlom a čiastočná identifikácia s kresťanským Luciferom (či Satanom), alebo Antikristom, ktorá sa najviac prejavuje pri Baldrovej smrti a počas Ragnaröku. 
Sköl a Hati (Willy Pogany)

Kresťanský Boh je morálne absolútny, vševedúci  a neomylný, čo stojí v ostrom kontraste s pohanskými bohmi. Aesir (a Vanir) rozhodne neboli predobrazom morálky a ani sa tak nemali vnímať. Namiesto toho však, aby sme ich vyhlásili za nemorálnych, skôr by sa dali popísať pojmom amorálni. Zásady ľudskej morálny sa ich netýkali, pretože stáli nad ľuďmi, mimo ich sveta. To isté platilo pre Lokiho znásobené jeho charakterom trickstera.
Hoci Loki má prsty vo vražde niekoľkých postáv (napr. Thjaziho, aj keď tam bol len vedľajšou postavou; alebo trpaslíka Ótra, ktorého zabije v podobe vydry- vždy sú tam síce prítomní aj ostatní bohovia, zaujímavo však vina padne na Lokiho hlavu), no tento argument neobstojí: Thor a jeho kladivo pobili omnoho viac postáva a nikomu nenapadlo sa na to sťažovať. Loki takisto veľakrát zachráni bohom ich zadky (a nie vždy je to jeho vina, že ich musel zachraňovať). To, že je sebecký a myslí v prvom rade na svoje dobro tiež nie je silná výčitka vzhľadom na správanie sa ostatných bohov.  A čo jeho prsty v Baldrovej smrti a jeho „zrada“ počas Ragnaröku? Aj tu existuje niekoľko odlišných interpretácií (hoci ani jedna nie je na 100% potvrditeľná vzhľadom na malé množstvo mytologického materiálu, ktoré sa nám dochovalo).
V príbehu o Baldrovej smrti sa mohlo jednať pôvodne o bratovraždu, pri ktorej hádka Baldra a jeho brata Hödra skončila smrťou prvého. Imelo sa do príbehu dostalo nedopatrením, skomolením slova mistil (angl misteltoe), ktoré znamená kopija. Hödr teda hodil po bratovi nie vetvičku imela, ale kopiju a tým ho zabil. Táto verzia dáva zmysel vzhľadom na realitu,  v ktorej boli príbuzenské šarvátky časté a nezriedka končili smrťou niektorého člena pokrvne,j či adoptovanej rodiny a následného kolotoča odviet (vikingská spoločnosť fungovala na princípe zachovania cti a krvnej pomsty). Nevysvetľuje však, ako sa do príbehu dostala Hödrova slepota (tá mohla byť zdôraznením Odinovej polovičnej slepoty, keďže mal len jedno oko- ako telesná obeta za získanie niečoho cenného).
Okolnosti Baldrovej smrti takisto nesú prvky potrestania hybris, čiže nadmernej pýchy- bohovia majú neskutočnú zábavu z toho, že môžu do svojho druha hádzať rozličné predmety bez toho, aby ho zranili a napokon sa im to vypomstí. To, že tomu napomohol práve Loki, nie je vôbec v konflikte s jeho tricksterovským charakterom (prevracaním situácií, porušením tabu, alebo posvätného zákona alebo prísahy trickster ukáže, aká absurdná je vlastne ľudská existencia, pretože sa tak veľmi spolieha na zákony/povery/tabu).

Thor vyháňa Lokiho z oslavy, Lokasenna (Willy Pogany)
Ďalšia teória pripúšťa dohodu medzi Odinom a Lokim. Ako vieme, Odin mal schopnosť získať informácie o budúcnosti (hoci ju sám nedokázal predvídať, vedel, kde získať informácie: dokázal hovoriť s mŕtvymi, ktorí mali takéto vedomosti, alebo od völur, veštkýň). Takisto Frigg dokázala predvídať budúcnosť a pravdepodobne sa čiastočne zverila manželovi, najmä keď samotný Baldr vďaka nočným morám spoznal svoj osud. Odin vedel, že sa Ragnaröku nevyhne žiaden z bohov, pokiaľ bude bojovať v poslednej bitke a padne v nej. Preto potreboval dostať Baldra do bezpečia- ibaže ako docieliť, aby sa Baldr vzdal svojho života ináč ako na bojisku? Alebo aby sa Odin nestal synovrahom? Tu vstupuje na scénu Loki, ktorý sa mal stať hlavným nástrojom plánu- dostať Baldra k Hel, pretože jej ríše s Ragnarök nemal týkať, a tak docieliť, aby sa veštba stala skutočnosťou a Baldr mohol vládnuť svetu, ktorý sa zrodí z ruín poslednej bitky.
Čo sa týka Lokasenny, aj tam podľa príbehu Loki v podstate bezdôvodne zabije jedného Aegirovho sluhu, a preto ho bohovia najprv odoženú. Táto pieseň je však výrazne ovplyvnení kresťanstvom a Loki je tam vykreslený ako jednoznačne zlovoľný element. Pravdepodobnejšie je, že sa Lokasenna odohráva po Baldrovej smrti, a preto je Loki nevítaným hosťom u obra Aegira. Jeho obvinenia voči bohom sú založené na pravde- a je vedľajšie, že Loki sa sám dopustil väčšiny z nich. Avšak až keď príde Thor, hrozí Lokimu bezprostredná smrť- Thor rozmýšľa aj tu v prvom rade svojím nástrojom a nie mozgom a jediné, čo dookola opakuje je, že rozbije Lokimu hlavu. Loki teda ujde a keď ho chytia, je exemplárne potrestaný. Tu sa bohovia dopustia aktu krutosti, ktorý prekračuje aj Lokiho najväčšie výčiny- spútajú ho vnútornosťami vlastného syna, ktorého roztrhal jeho druhý syn premenený bohmi na vlka. Čo môže byť horšie pre rodiča, hoci je to trickster, než byť svedkom smrti vlastných detí a nemať s tým možnosť nič urobiť? (A ďalší jeho potomkovia sú odsúdení na vyhnanstvo alebo v putách pod zemou....) Nehovoriac o ukrutných mukách, ktorými bol potrestaný a pri ktorých trpel tak veľmi, až spôsobil zemetrasenia.

Je teda ešte stále také nepochopiteľné, že sa Loki po tom, čo sa vyslobodí, postaví na stranu svojej rodnej rodiny a nie adoptovanej? 

Pri Ragnaröku (ktorý znamená doom of the gods, voľne Súdny deň bohov, a nie Súmrak bohov) Loki vykoná svoj posledný čin, keď zabije (a je ním zabitý) Heimdala: to, že práve Heimdal je jeho protivníkom je významné, hoci detaily nám unikajú. O Heimdalovi sa totiž hovorilo, že bol synom 9tich obrýň- mal teda nejaké spojenie s Lokim, nevieme však, aké (a ani sa to už asi nedozvieme). A ako bolo predpovedané, starí bohovia umrú a novému svetu bude vládnuť Baldr, ktorý týmto naberá čiastočnú identifikáciu s Ježišom- otec obetuje vlastného syna, ten umrie ale vráti sa na zem pri/po súdnom dni a bude vládnuť novému, lepšiemu svetu: tento obraz bol výrazne ovplyvnený kresťanstvom, nevieme presne, ktoré elementy Ragnaröku sa zachovali z pohanstva  a ktoré tam boli pridané až kresťanstvom.
Loki a Fáfni (Arthur Rackham)
Na margo- dualita dobra a zla, ako ju poznáme z kresťanstva, nebola taká výrazná u pohanov. V bohoch sa spájali dobré a zlé vlastnosti, neslúžili ako morálny predobraz a kód správania sa smrteľníkom- podobne, ako napríklad aj grécki bohovia. Aj s Hádom sa stalo to, čo aj s Lokim- jeho identifikácia s predstaviteľom zla- nepoznám jediné moderné spracovanie gréckych mýtov, kde by bol Hádes predstavený ináč ako pôvodca zla, zlosyn, Satan.

Téza, že Loki je novodobý prírastok do Nordického panteónu pôsobením kresťanstva neobstojí. V postave Lokiho sa prejavujú staré princípy, ktoré možno boli sprvu neosobné, určite tu však boli. Takisto jednostranný pohľad na Lokiho ako „toho zlého“ je prekonaný- skôr sa dá povedať, že stojí mimo dobra a zla, mimo morálny, ako trickster, podobomenič, liminálna a provokatívna postava, ktorá neustále uniká presnejšej definícii a u ktorej protiklady harmonicky splývajú do jednoty.

Jedno je však isté- Loki bol odlišný od ostatných bohov. V prvom rade, nedochoval sa nám u neho žiadny kult: Vikingovia Lokiho neuctievali (uctievanie znamená vnesenie poriadku stanovením pravidiel  a každý kto chcel vniesť poriadok do chaosu, automaticky chaos znegoval). Takisto po ňom nemáme pomenovaný žiaden kút krajiny, ani nie je súčasťou osobných  a iných mien (na rozdiel od iných bohov, najmä Thora: Thorsten,  Thurdsay- Thorov deň, Wednesday- Odinov deň,  Odin sa u Germánov nazýval Wotan; Friday- Friggin deň- germánsky Frija atď). Lokiho meno sa nám však zachovalo pri  niektorých názvoch rastlín (čo je tiež zaujímavé, bylinkárstvo patrilo tiež skôr do sféry žien - bylinkárok) a v niekoľkých porekadlách (jeho menom sa nazýva fenomén, keď sa na jar husto vyparuje voda z lesov a pôdy).

V dnešnej dobe však existuje novodobé pohanstvo ásatrú, ktorého súčasťou je aj kult Lokiho. Jeho prívrženci sa nazývajú Lokeáni a Lokiho uctievajú zväčša v spojení s jeho manželkou Sigyn (ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si  knihu od Galiny Krasskovej: Feeding the Flame: A Devotional to Loki and His Family – antológiu modlitieb, básní a rituálov).

Trickster je fascinujúca postava, ktorú tento krátky príspevok rozhodne nevyčerpal, a to isté platí pre tricksterovskú stránku Lokiho. Ak sa však chcete dozvedieť viac, budete musieť siahnuť po cudzojazyčnej literatúre- neviem o žiadnej slovenskej, ktorá by sa venovala tricksterom (ak ste vy, drahí čitatelia, na niečo narazili, dajte mi vedieť v komente, aby som mohla doplniť zoznam!)

Literatúra na ďalšie štúdium:


Paul Radin, The Trickster: a study in American Indian mythology, NY 1976, ISBN 0-8052-0351-6

Hynes William (ed): Mythical Trickster Figure, Tuscaloosa 1993, ISBN 0-8173-0599-8

Jeanne Campbell Reesman, Trickster lives, Athens 2001, ISBN 0-8203-2277-6

Felicitas Goodman, Die andere Wirklichkeit: Das Religiöse in einer pluralistischewn Gesellschaft, Munich 1994, ISBN 3-923804-61-X





Kremer, Jürgen: Tricksters of the trans personal, in ReVision. Winter2005, Vol. 27 Issue 3, p34-43.


Ström, Folke: Níd, ergi and old norse moral attitudes: The Dorothea Coke Memorial Lecture in Northern Studies delivered at University College London, 10 May 1973


 Wanner, Kevin J: Sewn Lips, Propped Jaws, and a Silent Áss (or Two): Doing Things with Mouths in Norse Myth, in Journal of English and Germanic Philology, Volume 111, Number 1, January2012, pp. 1-24


Raminem, Sami:  Queer Vikings? Transgression of gender and same-sex encounters in the Late Iron Age and early medieval Scandinavia   (pdf)

Výborný zdroj odborných článkov je Jstor, väčšinou však musíte byť prihlásený, aby ste si vedeli prečítať/stiahnuť obrázok. Dá sa tam prihlásiť aj cez niektoré univerzity a knižnice (ak študujete, skúste, či má vaša univerzita prístup na túto stránku). 
Na rovnakom princípe funguje aj stránka Project Muse

A prinajhoršom, ak by ste veľmi, veľmi chceli nejaký článok, ale nemáte k nemu prístup, napíšte mi a ja vám ho pošlem v pdf :)

0 comments:

Post a Comment