Loki Laufeyson 3. Mýtus vs. popkultúra: Populárne médiá a literatúra

 3. Loki a jeho obraz v populárnych médiách a literatúre

Loki Laufeyson

 

V tretej časti eseje sa presunieme o pár storočí dopredu. Tento skok si môžeme dovoliť, pretože nordický panteón bol v neskorom stredoveku a novoveku pomerne zabudnutý- aspoň čo sa týka neseverskej Európy. Oživenie prišlo až v 19. st v podobe nemeckého romantizmu, kedy sa do popredia dostali „národné“ témy- a vôbec, národ a folklór sa začali aplikovať vo vedeckej obci novo vzniknutých fokloristov a jazykovedcov, ktorí objavili čaro neklasických jazykov- t.j. nie latinčiny a starej gréčtiny. Po celej Európe sa začali zbierať ľudové povesti a rozprávky- nám sú najbližšie mená bratov Grimmovcov (a popr. nášho národovca, Pavla Dobšinského), ktorí okrem toho, že spísali rozprávky, venovali sa aj nemeckej lingvistike, foklóru a mytológii. Sú autormi diela Deutsche sagen (Nemecké povesti).

Prvú časť- Mytológiu- nájdete tuto
Druhú časť- Loki ako trickster- tuto

Viaceré témy nórskych mýtov sa odrážajú aj v tzv. teutónskej mytológii- t.j  mytológii kontinentálnych germánskych kmeňov. Nádherný príklad sa nám zachoval v ságe Niebelungenlied (Pieseň Niebelungov), pôvodne napísanej v Mittelhochdeutch. Mytologický materiál sa zaoberá udalosťami severskej ságy Völsunga saga a niekoľkých ďalších (Atliho pieseň, Thidrekssaga a. i). Najznámejšia téma tohto diela je Siegfridov boj s drakom a získanie veľkého bohatstva, a valkýry Kriemhilda a Brunhilda. Dielo má tragický tón a skoro všetci protagonisti umrú rukou pomstiteľa alebo vlastnou. Toto si vzal na paškál nemecký hudobný skladateľ Richard Wagner a spracoval ho do série štyroch hudobných drám pod názvom Prsteň Niebelungov: obraz obdarených rohatých valkýr pochádza práve z operných verzií tejto piesne. 

Fritz Lang, Die Niebelungen (1924)

Dráma Niebelungov ožila v r. 1924 na striebornom plátne pod taktovkou Fritza Langa v tichom diptychu Die Niebelungen: Siegfried a Die Niebelungen: Kriemhilds Rache (ďalšie spracovanie pochádza až z konca 90tych rokov a minisérie z r. 2004). Okrem Wagnera sa nórski bohovia stávajú aj obľúbenou témou renomovaných ilustrátorov- nie nadarmo sa druhá polovica 19. st nazývala zlatým vekom ilustrácie. Severská mytológia ožíva na papieri vo fantastických obrázkoch a nevídanej kráse, ale aj s vtipom (odporúčam pozrieť si dielo Johna Bauera, Arthura Rackhama, Willyho Pogányho a ďalších). Vo svete literatúry vzniklo v priebehu 20. storočia jedno významné dielo, asi najväčšie memento severskej mytológie, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť jasné. Jedná sa o celoživotné dielo britského filológa, lingvistu  a spisovateľa Johna Ronalda Reuela Tolkiena. Väčšine z nás známy ako autor Hobita a trilógie Pán Prsteňov, Tolkien bol odborníkom na anglosaský jazyk (a aktívne alebo pasívne ovládal 16 jazykov, medzi nimi fínštinu, gótštinu, islandštinu a starú nórštinu) a mytológiu severnej a západnej Európy. Jeho hlavné celoživotné dielo je Silmarillion, mytologický cyklus Stredozeme (v origináli Middle-earth, v podstate doslovný preklad severského Midgard). Hoci Tolkien čerpal z mytologickýhc príbehov celej Európy a v kozmológii je zreteľný vplyv jeho kresťanského presvedčenia, ako nosnú kostru si vzal práve Severskú mytológiu. Z nej čerpá nielen jazyk (jeho quenya, elfština, má príbuznú etymológiu so starou nórštinou a fínštinou), ale aj naratíva a motívy. Viaceré jeho postavy sú viac alebo menej inšpirované nórskymi bohmi (napr. Odin- Gandalf, Thor- Tulkas atď), a takisto viaceré jeho postavy majú niektoré charakteristiky trickstera (Morgoth, Sauron, Saruman, Gollum/Gloch- aj keď u Tolkiena menej rozporuplné, ako skutočné zlé. Na druhej strane tu máme trickstera v Bilbovi, ktorý svojím dôvtipom a nie svalmi pomôže trpaslíkom pri ich výprave k Osamelej hore a pri prekabátení  draka Šmaka (Smaug). 

 

J. R. R. Tolkien, Smaug

 

Po Tolkienovi však Severská mytológia znova upadá do limba, aspoň čo sa týka populárnej kultúry. Nestáva sa častým námetom filmov alebo televíznych seriálov ako napríklad Grécka mytológia (Súboj Titanov, Herkules a Xena atď.), a ani v literatúre ju nečaká žiaden boom. Úplne však neupadla do zabudnutia, aj keď niektoré diela na ňu poukazujú len nepriamo. Vrátiac sa k Lokimu, vymenujem niekoľko filmov a literárnych diel, ktoré s ním majú aspoň čo-to do činenia. 

 

Filmové a televízne spracovania

Odin a Loki, vo filme Syn Masky (2005)

Maska z r. 1994 s Jimom Carterom v hlavnej úlohe. Stanley Ipkiss nájde jedného dňa starú masku, ktorá

patrí bohovi Lokimu a ktorá mu umožní premeniť sa na trickstera, vrátane jeho magických schopností. Je to komédia, ktorá so skutočným Lokim nemá v podstate nič spoločného- možno až na tie triky a kanadské žartíky. Film sa dočkal aj pokračovania Syn Masky z r. 2005, v ktorom sa objavuje aj samotný Loki (po americky, samozrejme). Koncom 90tych rokov vznikli aj dve animované série. Možno vás bude zaujímať, že celé je to spracovaním pôvodného comicsu Maska  od Dark Horse Comics.

Ježiš Kámo, Dogma (1999)

Dogma je film z r. 1999, v ktorom sa objavia dvaja padnutí anjeli: Bartleby a Loki. Netuším, čo viedlo autorov k tomu, aby pomenovali kresťanského anjela po nórskom tricksterovi (a fakt netuším ani, odkiaľ vytiahli Bartlebyho), ale tuším, odkiaľ fúka vietor. Asi si nemohli dovoliť použiť skutočné meno niektorého anjela, keďže film už tak či onak vzbudil pohoršenie u dobrých katolíkov- boh sa napríklad objaví  v podobe Alanis Morisett, máme novodobú „Pannu“ Máriu a krvilačných anjelov, ktorí masakrujú kade-tade, nehovoriac o “Kámo Ježišovi“. Nezabudnuteľná scéna je, keď si Metatron- Alam Rickman- stiahne nohavice, aby ukázal svoje neexistujúce pohlavie (ako všetci vieme, anjeli boli bezpohlavní). 

Trickster, Supernatural

Na druhej strane je zaujímavé takéto podanie Lokiho ako trickstera, pretože sa objavuje aj v ďalšom diele: Supernatural je americká séria o dvoch bratoch, ktorí skúmajú rôzne nadprirodzené javy. V niektorých dieloch sa objaví postava, ktorá sa nazýva trickster- ako pravý trickster, ani on nie je tým, čím sa zdá. Objavuje sa v druhej, tretej a piatej sérii- kde konečne prídeme na to, kto to vlastne je-(pozor, nasleduje spojler!ak chcete text v nasledujúcich riadkoch, označte si ich) totiž archanjel Gabriel,  hoci sa predtým nakrátko predstaví ako Loki. Okrem tohto Lokiho mena seriál nemá veľa spoločného so severskou mytológiou, až na zdieľané charakteristiky trickstera. V epizódach, v ktorých sa trickster objavuje a najmä v tej, v ktorej odhalí svoju totožnosť, cítiť inšpiráciu (a podľa jedného zdroja aj spoluprácu) s americkým autorom fantasy Neilom Gaimanom, ktorého si tiež neskôr spomenieme. Seriál celkovo sa mi zdá pomerne slabý a jednoduchý, až povrchný- ale týmto vás rozhodne nechcem odradiť od jeho pozerania ;)  Len mňa veľmi nezaujal.

Ak sa jedná a zaujímavý námet, rozhodne sa skôr či neskôr objaví v repertoári japonskej comicsovej a animovanej tvorby, známej pod menami manga a anime. Aj keď v prípade Lokiho som sa dopracovala len k jednej sérii- Mýtický detektív Loki Ragnarok (Matantei Loki Ragnarok) Loki v hlavnej úlohe sa nám predstaví ako vyhnanec z Ásgardu, ktorý na zemi (v Japonsku, kde inde) žije v tele malého chlapca. Objavuje sa tam viacero postáv z nordického panteónu- Jörmungandr, Freya a Frey, Heimdall, Thor- ale samozrejme cez japonský filter. Všetci sú viac-menej podávaní ako mladí chlapci a dievčatá. Napriek tomu príbeh zachoval niektoré mytologické súvislosti: Jörmungandr je napríklad predstavený ako Lokiho syn. 

Loki v Literatúre

Aj tu sa dajú diela vymenovať pomerne rýchlo. Začneme jedným z najvýznamnejších súčasných autorov fantasy- Neilom Gaimanom.

Gaiman má očividne Lokiho rád. Nielenže sa viackrát objaví v jeho sérii Sandman (hlavným hrdinom, ktorý ale ostáva v pozadí, je Morpheus, Pán snov). Loki sa objaví v Season of Mists (Čas hmiel) a The Kindly ones, ale aj v jeho fantasy knihe Americkí bohovia. Gaiman, ako zvyčajne, tiež trochu viac zdôrazňuje jeho zlú stránku. Hoci sa mytológie nedrží dejovo (postavy vyberá selektívne, popri Lokim sa tam objaví Odin, Sigyn, Thor, ale napríklad aj Shakespearov Puck), oveľa viac sa drží Lokiho mytologického charakteru a dôkladne preskúma aj jeho trickster povahu. V Amerických bohoch napríklad vidíme jasné echo teórie, podľa ktorej Odin a Loki predstavovali akoby jednu bytosť s dvoma aspektmi- sú to pokrvní bratia, obaja majú silné trickster charakteristiky (zdieľajú mnoho vlastností) atď. Proste Loki je u Gaimana postava, pri ktorej si nemôžete byť ničím istý- presne tak, ako tomu bolo v pôvodnej mytológii. 

Loki, The Sandman

V knihe Americkí bohovia je hlavným hrdinom, Shadow (Tieň; mená sú u Gaimana dôležité), s ktorým sa stretneme na začiatku vo väzení. V cele spoznáme jeho spoluväzňa, istého Low-key Liesmitha. Môžete hádať, o koho sa asi jedná.... Po prepustení si ho najme jeden postarší gentleman, Wednesday (kto asi len bude? Tip: Wednesday, streda, odkazue na hlavného boha kontinentálnych Germánov, Wotana), aby mu robil bodyguarda....a ďalšie úlohy. Aby toho nebolo málo, navštívi ho aj jeho žena, Laura- ktorá je však akosi mŕtva..

Gaiman rozohráva mnohovrstevnú epopeju, ktorú môžete čítať aj ako novodobý Ragnarrök. Tentoraz sa však tentoraz netýka len nordických bohov,  ale aj ďalších bohov a božstiev, ktoré dovliekli do Ameriky prisťahovalci z celého sveta. Preto tu stretneme aj Kálí, Leprechaunov, Čiernoboga a dalších. Zaujímavým detailom je, že okrem Lokiho, ktorý ostáva skôr v pozadí, sa stretneme aj s ďalšími trickstermi: africkým Anansim (Mr. Nancy) a pôvodným americkým Wadjunkagom.

Kniha je veľmi dobrá a zaujímavá. Niektoré pasáže sa síce čítali lepšie ako iné, jedno však musím pánovi Gaimanovi uznať: poriadne si preštuduje veci, o ktorých píše. Loki je trickter par excellance, čo je však ešte pozoruhodnejšie a zriedkavejšie v moderných spracovaniach, nevyjde naprázdno ani trickster stránka Odina - Wednesdaya, a aj ostatní bohovia zostávajú verní svojej mytologickej povahe. Niekedy sa ale divím, že kniha mala vôbec nejaký úspech v Amerike- je to riadne tvrdá kritika USA a jej kultúry, aj keď je pravdou, že je často šikovne skrytá pod nevinne vyzerajúcimi vetami. 

Mike Vasich- Loki

Po chvále pána Gaimana. sa to isté nedá povedať o ďalšom autorovi, ktorý si vzal Lokiho na paškál: Mike Vasich: Loki. Podľa infa o Vasichovi ten síce vraj prednáša o nordickej mytológii v rámci svojej výuky angličtiny v Michigane - v jeho knihe sa to však pozitívne neodrazilo. Kniha prerozpráva nórske mýty, ale strašne povrchne. Vôbec nesiahne do hĺbky jednotlivých charakterov. Loki sa tam napríklad objavuje pomerne zriedkavo, čo považujem za dosť divné, keďže je vlastne hlavným hrdinom knihy. Vasich absolútne nevyčerpáva potenciál jeho charakteru, je to jednoducho prerozprávanie mýtov Eddy. Predsa by som možno odporúčala knihu pre ľudí, ktorí sú úplnými začiatočníkmi v nordickej mytológii. Tí však, ktorí sa v mýtoch vyznajú, radšej nech dielo nečítajú. Budú sa nudiť. Ja sama som knihu nedočítala, pretože mi vadilo, ako autor charaktery niekedy doslova masakroval. Napriek tomu mal očividne úspech, keďže vyšiel aj druhý diel (Loki: 9 šteklivých príbehov). 

Pri prieskume som našla ešte zopár titulov, ktoré majú v názve Loki- ale po preskúmaní obsahov som nadobudla predstavu, že používajú len to meno (podobne ako autori literatúry pre mladých Yougn Adult používajú slovo upír ako krycí manéver pre teenagerskú romancu). Tieto knihy som nečítala, takže sa neviem vyjadriť bližšie k obsahu a kvalite spracovania- ak máte odvahu, pustite sa do toho:  Loki´s Wolwes- prvá zo série Blackwell pages- ktorá sa ale odohráva v súčasnosti a je pre deti. Loki: Why I began the end od Maie Jacomus rozpráva udalosti vedúce k Ragnaröku z pohľadu Lokiho, ako naznačuje názov. Poľský autor Jakub Cwiek vydal sériu kníh pod titulom Klamár (orig. Klamca), kde okrem Lokiho stretneme aj anjelov a iné bytosti. 

 

Loki v comicse

V tejto časti sa vrhneme na Marvel comics. Prvé, čo mi napadlo, keď som sa začítala do Lokiho dobrodružstiev v sérii Journey into Mystery/The Mighty Thor bolo, Marvel je jeden veľký chaos. Početné crossovery z iných sérii v Marvel Universe, ako aj vedľajšie príbehy, eventy a podobne, predstavujú výzvu pre niekoho, kto bol zvyknutý na japonskú mangu. Na rozdiel od svojho východného bratranca, jednotlivé príbehy nie sú dielom jedného autora (ani čo sa týka kresby, ani textu), a tak som si musela zvykať na kresbu, ktorá sa menila z príbehu na príbeh. V jednom bode som bola takmer zúfalá, keď som musela čítať paralelne 4 série, aby mi príbeh dával zmysel!

V každom prípade sa tu Loki predstaví ako antihrdina, Thorova nemesis  už v 3. čísle The Mighty Thor (alternatívne 85. číslo Journey into mystery, 1962). Hoci sa tu sporadicky objavujú aj ostatní bohovia a Ásgard, veľa sa o nich nedozvieme, keďže dej sa odohráva prevažne na zemi. Hlavným hrdinom je Dr. Donald Blake, ktorý je chromý na jednu nohu a je zamilovaný do svojej zdravotnej sestry Jane Foster. Jedného dňa, počas výletu v Nórsku, nájde divnú palicu: keď ňou udrie o zem, premení sa na Mighty Thora! Toho totiž vyhodil otecko z Asgardu na zem ako trest, kde musí ostať v tele chromého Dr. Blakea, kým sa nenaučí pokore. V každom prípade, objaví sa tu Loki a chce získať kladivo od Thora za každú cenu- napriek tomu, že ho aj tak nedokáže sám udvihnúť. Na začiatku sa prejavuje ako pravý trickster, ktorý si

Loki Laufeyson

rád strieľa z ľudí. Nezabíja ich, ale mení na vtipné veci, ako negatívy; premení ulicu, autá a domy na nej na zákusky a zmrzlinu a podobne. Príbehy sú na začiatku epizodické, nenadväzujú na seba. Loki sa však čoskoro začne pravidelne objavovať popri iných záporákoch a dozvieme sa aj jeho príbeh, ako sa dostal do Ásgardu. Tu sa predstaví nie ako brat, ale ako adoptovaný syn Odina a Laufey sa stáva jeho otcom (a Farbauti jeho matkou). Laufey ako kráľ mrazivých obrov odvrhol svoje vlastné dieťa, pretože bol malý a slabý v porovnaní s ostatnými obrami. Fenrir, Jörmungandr a Hel tu nie sú predstavení ako Lokiho deti, majú svoje vlastné príbehy. Samozrejme ani Sleipnir tu nie je podaný ako Lokiho syn, ktorého navyše sám porodil – to by Američania asi nerozchodili. Už od začiatku má na sebe Loki svoje typické oblečenie, ktoré ho neskôr v mierne pozmenenej podobe preslávilo aj vo filme: samozrejme nevyhnutný spandex, ale hlavne helmu s rohami. Tie na začiatku vyzerajú nevinne, ale postupom času rastú a rastú, až sa stávajú najvýraznejším vizuálnym symbolom Lokiho.

Lady Loki

Dej sa stáva časom prepracovanejší, objavuje sa v ňom viac  a viac postáv z iných sérií (Ironman, Captain America, Ant man a ďalší) a vzniká aj viac crossoverov. Takisto sa postupne presúva do Ásgardu, postavy sú komplexnejšie, menej čiernobiele ako na začiatku. Objavujú sa tam postavy známe neskôr aj z filmu ako Dr. Sorensen, Ničiteľ (The Destroyer), z Jane Foster sa stáva doktorka a Donald Blake už vie o svojej identite ako Thor. Nastáva Ragnarök, Odin umiera, Thor sa stáva pánom Ásgardu, neskôr Baldr- to sa nachádzame niekedy v roku 2000. A tu sa konečne charakter Lokiho rozvíja v celej svojej paráde ako intrigána a machinátora v pozadí- aj keď, ako už bolo spomínané, Loki je tu podávaný jednoznačne ako zloduch.

Hlavná dejová línia sa nedrží mytológie, ale Marvel vydal aj ďalšie, nezávislé príbehy, pričom niektorú majú Lokiho v hlavnej úlohe: Loki- Miniseries (odkaz), kde sa dostávame do hĺbky komplikovanej duše Lokiho a na dno jeho vzťahu s Thorom, ktorý aj tu figuruje ako jeho brat.

Žiaľ naprázdno vyšiel u Marvela Lokiho shape-shifting potenciál. Len v jednom arcu sa nám Loki predstaví v ženskom tele. Premena však nie je dobrovoľná a nemôže ju meniť podľa vôle.

Arc Journey into mystery (2011-2012, č. 622-645)

Niekedy v priebehu deja Loki umrie - ako všetci vieme, každý hrdina aj antihrdina v určitom okamihu v comicse umrie, to však neznamená, že aj ostane mŕtvy. Tak je to samozrejme aj s Lokim.

Thor sa zrazu ocitne bez svojho brata, ktorého síce nenávidí, ale ktorý akosi tvorí jeho náprotivok. Thor má moc, dokáže vystopovať duše Asgarďanov, ktoré sa znovu zrodili v ľudskom tele. A takýmto spôsobom nájde aj Lokiho. Ibaže nie je to celkom tak, ako si to predstavoval, pretože Loki  je v tele –násťročného uličníka. A veľa si toho o svojom starom Ja nepamätá. Veľmi rýchlo sa však stotožní so svojou novou identitou, a tu sa stane niečo, na čo som čakala od počiatku comicsu- konečne sa môže rozvinúť celý potenciál tejto zaujímavej postavy. Podľa môjho názoru je to hlavne vďaka autorovi textu Kieronovi

Journey into Mystery č. 622

Gillenovi, ktorý začal písať dej Journey into mystery: Mladého Lokiho sprevádzame cez dve paralelné comicsové série- Thor (písal ho Matt Fraction a ďalší), a Journey Into Mystery (ktorý písal Gillen) a cez rôzne ďalšie eventy a crossovery (Fear Itself, Everything Burns atď.). Lokiho v Asgarde prijmú s nedôverou, pretože si pamätajú jeho staré ja. Aj Thor čiastočne pochybuje o tom, či urobil dobre. V každom prípade, Loki sa poriadne poinformuje o svojom „predchodcovi“, z ktorého mu ostal suvenír v podobe straky menom Ikol, nájde si kamarátku (Leah, pravá ruka Hel, bohyne podsvetia) a môžu sa rozpútať intrigy.

Ako som už spomínala, čítalo sa mi to ťažko- nie kvôli deju ako takému, ale kvôli crossoverom. Často som mala pocit, že skladám puzzle, ale niektoré kúsky mi stále chýbajú. Dej samotný bol však úplne skvelý: Loki ako hlavnú zbraň používal to, čo mu bolo pôvodne priradené, totiž silu svojho jazyka a komplikované intrigy (Silvertongue, a Liesmith).  Tu si takisto zaslúži svoju ďalšiu prezývku Skywalker - Loki prechádza cez toľko rôznych svetov, že má niekedy problém sa vrátiť domov. Takisto sa tu naplno rozohráva jeho komplikovaný vzťah s jeho nevlastným bratom- Thorom, ktorý tu figuruje zároveň ako otcovská figúra, ktorý je tentoraz rozhodnutý urobiť všetko správne. Dokáže to však? Podarí sa jemu a Lokimu vyhnúť sa nezvratnému osudu, ktorý nad nimi visí ako Damoklov meč? Tuto už nebudem ďalej prezrádzať, pretože to by bol ozajstný spojler. Poviem len toľko, že na konci arcu Journey into mystery sa stane niečo dôležité a prevratné, za čo skladám dole klobúk pánovi Gillenovi (ktorý sa tu sám prejavil ako trickster hodný písať ďalšieho trickstera).

Loki, Thor (2011) 

Opustíme teraz comics a pozrieme sa na filmy, keďže momentálne  hlavne oni pritiahli najväčšiu pozornosť k Nordickej mytológii. Máme tu Thor (2011), The Avenges (2012) a Thor 2: Dark World (2013). Dej sa samozrejme čiastočne odlišuje od comicsovej predlohy: Thor je aj tu vyhodený z Ásgardu, pamätá si však svoju identitu. Jane Foster je vedkyňa a meteorologička a spozná Thora, až keď ho omylom prejde autom. Thor sa snaží získať späť svoje kladivo, nedarí sa mu však. Medzitým sa v Ásgarde odohráva dráma, keď Odin upadne do Odinspánku a Loki, jeho mladší adoptovaný syn a Thorov nevlastný brat, v podstate uzurpuje trón. Nakoniec sa samozrejme všetko vyrieši tak, ako má, Loki je porazený a mizne v hlbinách vesmíru, aby sa ako (mocný záporák) vrátil vo filme  Avengers (Pomstitelia).  Kým v Thorovi nadobúdal svoj temný charakter, v Avengers sa nám predstaví ako hlavná záporná postava, ktorej akcia hrozí zničiť tento náš úžasný svet. A preto sa tu stretneme s ďalšími superhrdinami- Ironmanom, Captainom Americom, Hulkom, Čiernou Vdovou a Hawkeyeom, ktorý pod vedením Nicka Furyho a S.H.I.E.L.D.-u a s božskou pomocou (Thor) zabránia katastrofe a zachránia svet, ktorý (ako často) je reprezentovaný New Yorkom. A Lokiho v putách odvádza Thor do Ásgardu, kde ho čaká zaslúžený trest.

Lokiho obraz v populárnej kultúre- moderný mýtus

Teraz sa pozrieme späť na diela, ktoré sme si spomenuli, konkrétne na to, ktoré prvky si moderné spracovania ponechali z mytologickej postavy Lokiho. Zameriavať sa budem hlavne na filmy, ak nespomeniem konkrétne médium.

Loki, Thor comics

V každom prerozprávaní, či už filmovom alebo literárnom je zdôrazňovaná jeho  podvodnícka  a klamárska stránka. Loki porušuje pravidlá hry, je iný, strieľa si z ľudí, nerád sa podriaďuje nejakej autorite. V comicse a filme vidíme jeho túžbu napodobniť Ásov, stať sa jedným z nich. Hlavne vo filme  (a niektorých vedľajších príbehoch comicsu) vidíme, že obdivuje svojho brata Thora („Nikdy som nechcel trón, chcel som len byť rovnocenný“). Je ponechané na divákoch, koľko z jeho slov je úprimných, a koľko je len ťahaním medového motúza pod nosom.

Kým v Amerických bohoch a Sandmanovi ostáva Loki ako pôvodca trikov, ktoré sú čiastočne aj nosnou konštrukciou deja, vo filmoch sa  Lokiho charakteristika trickstera úplne vytratí. Loki je vážny, vzbudzuje strach, ale nevtipkuje. Jeho charakter si však ponechá mágiu a magické triky, ako vytváranie ilúzií na oklamanie nepriateľa.

Tricksterovská stránka a vtipkovanie sa ale presunie v Avengers na Tonyho Starka, aka Iron-mana, ktorý čo veta- to perla. Ďalší trickster sa objavuje taktiež v Avengersaj keď nie v takej očividnej forme, totiž v postave režiséra Josa Whedona. „Otec“ takých kultových diel ako Buffy the Vampire Slayer, či Firefly je známy tým, že vo svojich dielach robí veľa narážok na filmové klišé alebo napríklad aj čo sa týka samotných hercov. Vo filme je jedna scéna, keď Thor v podstate unesie chyteného Lokiho Pomstiteľom z lietadla. Kým sa spamätávajú z nárazu, objaví sa na scéne Ironman a zaútočí na Thora. Pomenuje ho pritom Shakespeare v poli („Doth your mother know you weareth her drapes?“ Tuší tvoja Pani Matka, že nosíš jej háby?). Táto vtipná poznámka pravdepodobne mnohým nič nepovie, ale podľa mňa je to tak trochu narážka na film Thor, ktorý režíroval Kenneth Branagh. Tí znalejší možno vedia, že Branagh je okrem iného anglicky divadelný a filmový herec a režisér, ktorý má na konte viacero moderných spracovaní Shakespearových nesmrteľných diel (Veľa kriku pre nič, Sen noci svätojánskej a iné). Zároveň však aj Tom Hiddleston, ktorý stvárňuje Lokiho, je takisto nadšeným divadelným hercom Shakespearovskýh rôl. Takže v duchu trickstera tu vtip presahuje rámec samotného filmu a comicsovej fikcie a používa fakty zo života reálnych postáv. 

Loki sediaci na tróne v Ásgarde

V literárnych spracovaniach Loki ostáva ako marginálna postava, hoci často dôležitá. Či už si vezmeme

Gaimanových  Amerických bohov, Sandmana,  Vasichovho Lokiho, je síce prítomný, alebo aspoň tušený, drží sa však skôr v pozadí, presne tak ako v pôvodných mýtoch. To sa radikálne mení v comicsovom spracovaní, kde sa zrazu Loki stáva hlavným zlosynom s jedinou túžbou- ovládnuť svet. Vo filme je táto jeho túžba vystupňovaná aj vizuálne pomocou pompéznych záberov najprv na Ásgard a potom aj na Lokiho sediaceho na zlatom tróne. Vystupňované je vo filme ako aj v novších dieloch comicsu aj násilie, kde Loki už aj zabíja  a je vedome krutý k svojmu okoliu.

Skoro úplne je potlačená Lokiho sexuálna perverzita a shape-shifting, a týka sa to všetkých vymenovaných diel. Jedine v comicse sa nám dostane pohľad na Lokiho v ženskej forme- je to však podoba, ktorú si nevybral dobrovoľne a nevie ju meniť podľa svojej vôle, pretože je v ženskom tele iba na čas chytený.

Loki nemá deti, alebo sa nespomínajú. A už vôbec sa nepredstaví ako osoba, ktorá ich sama porodila. To by asi priemerný fanúšik sci-fi a fantasy, nedajbože priemerný kino-divák nerozchodil. Loki nemá žiaden ľúbostný vzťah. Takisto Lokiho najvýraznejšia inkarnácia vo filmoch (a comicse) je naoko asexuálna. Jeho dobrodružstvá nemajú so sexom a láskou nič spoločné. Ako filmová postava je veľmi vážny a temný (už spomínané). Na rozdiel napr. od Thora, ktorý sa nám na obrazovke celkom často premáva polonahý, aby mohli diváčky (a diváci) obdivovať jeho vypracované prsné svaly a sixpack, Loki je po celý čas zahalený od hlavy po päty a v najlepšom prípade z neho vidíme akurát tak pokožku na rukách a tvári. No aj tu zdanie klame. Lokiho postava je totižto predsa len skryto sexualizovaná, a to dosť výrazne, ak viete, na čo sa zamerať: Lokiho helma má neprehliadnuteľné roky, ktoré sú nesporným falickým objektom (hocaký objekt, ktorý pripomína vztýčený penis a ktorý môže niečo prepichovať, alebo napichovať- napríklad meč, kopija a podobne), umiestneným prominentne tak, že sa nedajú prehliadnuť- na Lokiho hlave (Thorova helma má krídla). Neprehliadnuteľný je tiež fakt, že Lokiho kostým (a niekedy aj kamera) často akcentuje jeho rozkrok. Loki ako zbraň používa kopiju (najprv Odinov oštep, potom svoju vlastnú)- ďalší falický symbol.Takisto dokazuje svoju povesť toho, kto bojuje hlavne slovami a nie činom: dvakrát pohrozí znásilnením, resp. sexuálnym/intímnym násilím (hoci ani raz sa nedočkáme činu): V Thorovi pohrozí „návštevou Jane, ktorá sa Thorovi nebude páčiť“, a v Avengers pohrozí Black Widow, že ju dá znásilniť

Loki a Hawkeye, Avengers (2012)

niekomu inému (Hawkeye). A ak sa pamätáte, ako Loki dostal Dr. Sorensena, Hawkeyea a ďalších na svoju stranu, viete, že to nebolo dobrovoľne: dotkol sa svojou kopijou- falickým symbolom- ich srdca- intímnej oblasti, duše. Ergo, vykonal akt symbolického znásilnenia, síce nie tela, ale individuálnej vôle.

Na konci Avengers vidíme, ako Thor odvádza spútaného Lokiho do Ásgardu, pričom tento má náhubok. Môžeme tento fakt interpretovať rôzne: keďže Lokiho silnou zbraňou je jazyk resp. reč, preto ho umlčia. Alebo to môže byť narážka na mýtus, v ktorom Lokiho tiež potrestajú tak, že mu odoberú reč, keď mu zošijú pery. Napokon sa to dá interpretovať ako sexuálny symbol, ale opačný. Kým rohy a kopija atakujú, náhubok ho obmedzuje, púta, podriaďuje. Čiže Loki je tu predstavený ako útočník ale aj ako príjemca, má ženské- pasívne-  a mužské- aktívne- sexuálne symboly. V tomto bode sa prejavuje ďalšia z charakteristík trickstera, a aj mytologického Lokiho, ambiguita, dvojznačnosť. 

Loki ako princ z Ásgardu, Thor (2011)

Fakt, že v mytologickej postave sa prejavuje zároveň ženská a mužská stránka, tiež pomerne zaniká. Loki je vo všetkých spracovaniach podávaný jednoznačne ako muž. Aj túto časť nám ale trochu suplujú filmy, v podobe, ktorú ja nazývam Teória Snehulienka. V Thorovi sa nám Loki predstaví ako mladý princ. Keď ho vidíte prvýkrát, pôsobí veľmi mäkko, až feminínne. Na rozdiel od Thora nemá bradu, má tmavé vlasy, hladkú  bledú pleť, červené pery, veľké nevinné oči, proste hotová Snehulienka: nežije so svojimi rodičmi ale nevlastnými, jeho starší brat je uprednostňovaný (aspoň v jeho mysli), aj jeho rovesníci ho neberú celkom rovnocenne (Volstag, Sif, atď). No na rozdiel od rozprávkovej Snehulienky to však nie je Loki, ktorý upadne do  spánku, ale jeho nevlastný otec Odin, a Loki preberá úlohu Macochy, zlej kráľovnej (v jeho prípade kráľa).

Napokon musíme vrhnúť očkom na fandom, čiže (hlavne internetovú) komunitu fanúšikov Lokiho, pričom sa táto orientuje práve na filmy (a čiastočne na comics), pretože práve filmy odštartovali raketovú kariéru Lokiho v internetovom fandome. Jeho najlepším predstaviteľom je momentálne platforma tumblr (sociálna sieť, zameraná hlavne na obrazový materiál). Loki patrí k najhľadanejším tagom na tumblri a je jednou z najobľúbenejších postáv vo filmoch, predbehol ho hádam len Tony Stark (ktorý mal tri samostatné filmy a ako postava sa objavil  niekoľkých ďalších).

Loki ako Zlá Kráľovná

Fandom je fascinujúca vec. Možno je to určitý „underground“, nie je oficiálny, ale napriek tomu má veľkú silu. Pre mňa je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa latka znovu obrátila, čo sa týka Lokiho, a tentoraz sa prevážila na opačnú stranu, ako v oficiálnej literatúre a ostatných dielach: Loki má veľký fandom, v ktorom nie je vykresľovaný ako zlosyn, ako ten zlý, ale ako nepochopený antihrdina, zanedbávaná sirota, chudáčik, ktorý si predsa len raz musel presadiť to svoje. Aj keď fandom načrie do pôvodnej mytológie, zväčša vykresľuje Lokiho ako sympatickú postavu, možno trochu nezbednú, ale hej, kto nemá rád coolových grázlikov? 

 Na svedomí to má hlavne trend posledných rokov, keď sa záporáci dostávajú do popredia, poľudšťujú sa a stávajú sa z nich antihrdinovia v pravom zmysle slova, s históriou, s bolesťami, a pádnym dôvodom prečo konajú tak ako konajú a zabíjajú, týrajú a zotročujú ľudí. Podľa mňa má na tom však aj tak trochu zásluhu herec, ktorý stvárnil Lokiho, Brit Tom Hiddleston. Naoko nie jednoznačnou voľbou. Tom vyzerá v civile ako presný opak Lokiho, je blonďatý, kučeravý, veľmi milý a stále usmiaty. Práve to je ale dôvod, prečo je podľa mňa perfektnou voľbou. Je to Brit medzi Amíkmi (a Austrálčanmi, ale tí sa nerátajú ako cudzinci)- počuť to na jeho prízvuku, na jeho slovníku. Má nádherný, podmanivý hlas (silvertongue, whisperer), má veľmi výraznú mimiku, veľa hrá očami, fascinuje divákov. Na rozdiel od Hemswortha, ktorý hrá Thora, je Tom skôr štíhly ako svalnatý. Vďaka týmto vlastnostiam do určitej miery pre väčšinu fanúšikov splýva so svojou inkarnáciou- Lokim Laufeysonom (skúste si na twitteri alebo tumblri, alebo hocikde nahodiť do vyhľadávača „Tom Hiddleston“, alebo „Loki“, uvidíte, že rozdiel nebude veľký).

Vo fandome sú v (ne)poslednom čase obľúbené shippingy (reálny alebo myslený romantický

Thor a Loki: Thorki (original art)

vzťah medzi postavami diela) a k jedným z najvyhľadávanejších patrí Thorki. Áno, jedná sa o fiktívny vzťah Thora a Lokiho (priateľský, romantický, ale najčastejšie sexuálny). Fanúšikovia píšu fanfiction a v ich príbehoch sa stretnete naozaj so všetkým. Rýchly prieskum na fanfiction.net (najpopulárnejšej stránke fanfictionov) ukázal, že v sekcii nórska mytológia nájdete ca. 60 príbehov s Lokim, kým v sekcii filmy  ich je niekoľko tisíc. Či už sa jedná o pôvodnú mytológiu alebo populárnu kultúru, jednou z najobľúbenejších tém je príbeh o Opevnení Ásgardu a počatí Sleipnira. Práve počatie Sleipnira a jeho pôrod najviac fascinuje rádoby spisovateľov a Lokiho osud tvorí zlatú studnicu tzv. manpreg fanficov- teda keď muž otehotnie (hoci technicky vzaté, Loki zmenil svoje pohlavie na ženské, aj keď v tele kobyly, keď počal a porodil Sleipnira). Na tomto príklade ale vidíme, že fandom napokon supluje a rozvíja tému, ktorú oficiálne populárne spracovania potláčajú alebo úplne vynechávajú: Lokiho sexualitu a sexuálnu perverzitu, a predstavujú Lokiho ako postavu s mnohými protichodnými prvkami, sympatickými aj opovrhnutiahodnými. Takto fandom za Lokiho dáva bodku- alebo výkričník? 

Alebo ak chcete- Loki: Mýtus ožíva!